reklama

Horoskop pre ženy, pondelok (2)

Najskôr pozri Horoskop pre ženy, pondelok. a Horoskop pre mužov, pondelok. Ranná káva mi vždy urobí dobre. Heh, ranná, vlastne je už takmer jedenásť, niektorí sa zrovna teraz chystajú na obednú prestávku. Ja som však práve vstala, tak ako každý deň. Veru, nie každý má pracovnú dobu od ôsmej večer do štvrtej ráno. Tak ten horoskop fakt nemá chybu. Pch, vraj raňajšia nevoľnosť, asi som ju prespala. Ale večer vyzerá zaujímavo, normálne sa začínam tešiť do práce.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Deň ubehol ako voda a treba ísť konečne makať. Som rada, že sa už skončil víkend, vtedy býva najviac zákazníkov, konečne si trochu oddýchnem. Neznášam čakanie na autobus, každý si ma vždy obzerá ako nejakú kurvu. Nie že by ma ich názor nejako obzvlášť zaujímal, ale vždy ma premôže taký zvláštny pocit, lebo v skutočnosti majú vlastne úplnú pravdu. Som spokojná so svojou prácou, ale ten pocit z duše nenávidím. Dnes však nie som terčom štipľavých poznámok, ani opovrhujúcich, či naopak nenásytných pohľadov. Dnes nás všetkých akosi niečo spája. Autobus mešká.

Dve staršie ženy s veľkými nákupnými taškami vášnivo diskutujú, nešetriac pri tom nadávkami na šoféra, na celú hromadnú dopravu, na celý svet. Akýsi chlapík nervózne prešľapuje na mieste a každú chvíľu pozerá na hodinky, a druhý radšej odišiel ďalej a zapálil si cigaretu. Mladý chlapec s batohom na chrbte, asi nejaký študent čo práve ide na internát, nebezpečne rýchlo prežúva žuvačku, akoby to mala byť jeho posledná žuvačka v živote. Každý sa niekam ponáhľa, každý sa tvári akoby sa práve v tejto chvíli musel svet zrútiť. Teda skoro každý. Ona nie.

Bola som priveľmi zaujatá svojím vlastným čakaním a takmer som si ju nevšimla, až dokiaľ nevytiahla z kabelky mobil. Bola iná. Akoby nevnímala čas, akoby nepatrila tomuto malému svetu. Akoby bola táto zastávka pre ňu primalá a ona sa tu ocitla iba náhodou. Bola asi v mojom veku, krásna, elegantne oblečená v svetlom nohavicovom kostýme a s dokonale upravenými tmavými vlasmi. Mala nádherné tmavohnedé oči plné života. Jej ústa sa stále jemne usmievali. Nie však vášnivo, ani nie nasilu, ale úplne pokojne, akoby bola so všetkým spokojná tak ako to je.

Vytiahla mobil, pozrela sa naň a vložila ho späť do kabelky. Pravdepodobne sa jej vybila batéria, pretože si vybrala z peňaženky zopár drobných a pomaly odišla k neďalekej telefónnej búdke. Ani na okamih však nestratila z tváre ten nádherný vyrovnaný úsmev. Vôbec ju to nevyviedlo z rovnováhy. Drobné jemne povkladala do automatu a vytočila číslo. Po chvíli niečo povedala a zložila slúchadlo. Stále sa usmievajúc povedala asi iba jednu vetu. Akoby vravela: „Pane Bože, počkaj ešte malú chvíľku, mešká mi autobus.“

Kráčala späť do nášho uponáhľaného sveta. Do sveta, kde sa každý niekam ponáhľa, každý na niečo čaká. Zastavila sa pri mne, pozrela mi priamo do očí. Jej tvár bola stále taká pokojná a usmiata, ale v očiach sa už ligotali slzy. Potichu pošeptala: „Chlap urobí hocičo, len aby sa dostal k ženským nohavičkám.“ Potom sa otočila na ostatných a skríkla: „Na čo čakáte!!!“ Boli to jej posledné slová. Potom sa náhle otočila a vrhla sa na cestu. Šofér nákladiaku už nemohol nič robiť.

V práci je našťastie kľud. Vysedávam v kresle a čakám. Ešte neprišli žiadny zákazníci. Žiadne mrduchtivé nadržané samce. „Chlap urobí hocičo, len aby sa dostal k ženským nohavičkám.“ Áno a práve to je to čo ma živí, práve to, že chlapi sú ochotný spraviť čokoľvek, dokonca aj platiť, len aby sa dostali k ženským nohavičkám.

„Videla si ten čierny Jeep?“, pýta sa kamarátka. „Ešte stále tam je. Myslím, že by sa tam mal ísť niekto pozrieť.“ Samozrejme že som ho videla. Stál na parkovisku celkom sám. Asi nejaký chlapík dostal na to strašnú chuť, no my sme mali ešte zatvorené, tak sa rozhodol počkať. Hej, bol tam veru niekto, všimla som si ho. Vyzeral že spí. Asi to už nemohol vydržať a isto zaspal s vtákom v ruke. Stále počujem v hlave ten hlas: „Na čo čakáte!!!“ Idem sa naňho mrknúť.

Ťuk ťuk. „Haló, už ste tu celé hodiny, nechcete ísť dnu?“

„Chlap urobí hocičo, len aby sa dostal k ženským nohavičkám.“ Nie, tento nie. Nebol ochotný platiť, ale tuším spravil niečo oveľa horšie. Nešiel dnu, on tam už bol. Vraj spravil niečo hlúpe. Heh, vraj láska. Nezmysel. Len si vybral iné nohavičky. No zaplatí za to jeho žena a tá druhá zamestnankyňa. Ako je možné, že život je taký nespravodlivý.

Krátko po desiatej prichádzajú konečne prví borci. Dvaja mladí pekní chalani. Vybrala som si toho krajšieho a menej opitého a okamžite zahájila útok. Mám rada takýchto mladých nevybúrených samcov a práve dnes jedného potrebujem, nech zo mňa vytrieska všetky zlé myšlienky. Bol naozaj zlatý, cítila som ako z neho niečo vyžaruje, niečo úplne úžasné. Netrvalo dlho a už sme kráčali hore do izby. Najskôr sa pekne osprchujeme a potom si už môže so mnou robiť všetko čo len bude chcieť. Všetko až na jednu jedinú vec. Nikdy, ale naozaj nikdy sa nebozkávam na ústa.

Už ležíme v posteli. Dívam sa naňho a vidím ten ľahký úsmev, úsmev ktorý som dnes už tuším niekde videla. Pozerá na mňa a vraví: „Takto to asi nepôjde, mohli by sme sa iba rozprávať? Nebojte sa zaplatím.“ Nechápem prečo. A nechápem ani prečo mi vôbec zrazu vyká? Iba nemo hľadím. Snáď zo zvedavosti, alebo možno z totálneho ohromenia napokon prikývnem.

- Viete, vždy som veril, že existuje láska. Myslím taká skutočná, ktorá sa dá naozaj cítiť v každom nadýchnutí, v každom dotyku a v každom pohľade. Stav, keď dve duše splynú v absolútnom pochopení. Bez okolkov a bez zábran, bez tajomstiev, ktoré v tej chvíli nemajú žiaden význam. Keď je dôležité iba jedno. Že sme spolu, no nie dvaja sme, sme jedno. A to je vrchol bytia. To je práve to, čo z nás robí ľudí. Vrchol človeka. A veríte v lásku na prvý pohľad? Viem, že je ťažké niečomu takému uveriť, no možno niekedy stačí iba zavrieť oči a znovu sa lepšie pozrieť. Možno to bude iba okamih, možno dva, ale bude to veľmi silné a niekedy to možno vydrží až do konca.

- Viete, mám strach. Mám strach, že svet sa zbláznil. Nie, svet nie, to ľudia v ňom už nie sú ľuďmi. Bezhlavo šliapu iným na hlavy, kariéra, peniaze, domy, autá... Už majú tuším iné vrcholy. Tak veru, to ľudia zabúdajú že sú ľuďmi. Už sú len zvery, sú nenásytní a sú smädní, prahnú po krvi. Žíznivo slopú a cicajú. No sú chorí! A to im treba pripomenúť. Tá choroba sa volá život, nemajú šancu prežiť. Snáď nezabijú Človeka, snáď nechajú Ho prežiť v nás. Jediným liekom odpradávna, jediným liekom naveky, Láska je čo nám silu dáva a pevne drží opraty.

- Viete, dnes som tu prišiel s kamarátom, on je už zasnúbený. A podľa mňa to takto nie je správne. Myslím si že ju nemiluje. Je pekná, to je pravda, poznám ju, veď pracuje s mojou tetou.

- Viete, ešte som to nikdy nerobil. A podľa mňa to takto nie je správne. Po pár pivách som sa mu s tým zdôveril a tak ma sem priviedol. Najskôr som nesúhlasil, ale potom ma akosi zlomil. Až doteraz som bol akosi verný mojej teórii lásky a filozofii mojej tety. To hej, teta Marta. Heh, poviem Vám, teta Marta to je ešte stále Človek. Človek s veľkým Č a s ešte väčším srdcom. Vraví, že má rada každý deň. A že pravú lásku stále hľadá. A že neprestane, že sa nevzdá, že čaká a že nájde. Viete že sa na ňu veľmi podobáte? Máte presne taký istý úsmev ako ona a krásne živé oči. Dnes sa stalo niečo zvláštne. Zatelefonovala mi. Nevolala však z mobilu, asi sa jej vybila batéria. Číslo naznačovalo, že volá z telefónnej búdky. Nepredstavila sa, no bol to určite jej hlas. Povedala iba jednu vetu, vetu akú som z jej úst ešte nepočul. „Chlap urobí hocičo, len aby sa dostal k ženským nohavičkám“ a zložila.

Čo vidíte, keď máte zatvorené oči? Na čo čakáte?
Pobozkala som ho na ústa...




Horoskop pre ženy, pondelok:

Nepriaznivý vplyv merkúra má za následok raňajšiu nevoľnosť. Nenechajte sa však odradiť a s úsmevom vykročte do nového dňa. S najväčšou pravdepodobnosťou čaká na vás šťastná náhoda. O pracovné úspechy nebude núdza a konečne budete spokojná aj so svojím platom.
Podvečer zažijete osudové stretnutie, na ktoré budete neskôr so slzami spomínať. Aj keď Vás ničí stereotyp a v posledných dňoch nenachádzate dostatočné sexuálne uspokojenie, dnes sa Vám to určite podarí. A hoci vám hviezdy ráno veľmi nepriali, teraz sa už cítite lepšie. Vlastne, cítite sa skvele!


Daniel Klúčovský

Daniel Klúčovský

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Hadovi je dobre, ľahne si a ide...Dill Kelson Zoznam autorových rubrík:  Všetko je možnéVšetko je senVšetko je ta tamVšetko je v pohybe

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu